Dokument vychádza z platnej legislatívy Slovenskej republiky a z metodických usmernení Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR, ako aj z odporúčaní poradenských zariadení.

Ciele metodiky:,
– poskytnúť jasný postup pedagogickým a odborným zamestnancom pri identifikácii a riešení psychických problémov,
– podporiť spoluprácu s rodičmi, poradenskými a zdravotníckymi zariadeniami,
– chrániť práva a dôstojnosť žiakov podľa platných právnych predpisov

Právny rámec:

– Zákon č. 245/2008 Z. z. (školský zákon)
– Vyhláška MŠVVaŠ SR č. 320/2008 Z. z. o poradenských zariadeniach
– Zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti
– Zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov (GDPR)
– Metodické usmernenia MŠVVaŠ SR a odporúčania CPaP a CŠPP

 Učiteľ nie je psychológ, jeho úlohou je problém včas rozpoznať, reagovať primerane a zabezpečiť odbornú pomoc.

1. Zachytenie signálov

– náhle zmeny správania (izolácia, konfliktnosť, apatia, podráždenosť)
– zhoršenie prospechu, vynechávanie hodín
– fyzické príznaky bez jasnej príčiny (časté bolesti hlavy, žalúdka)
– výroky o bezmocnosti, depresívne ladenie, úskosť, panické ataky…..

2. Citlivý rozhovor

– osloviť žiaka diskrétne, nie pred kolektívom
– použiť otvorené otázky („Ako sa máš?“, „Všimla som si, že si iná, chceš sa o tom porozprávať?“)
– nehodnotiť ani nesúdiť, iba vypočuť
– prejaviť podporu („Nie si na to sama, môžeme ti pomôcť nájsť riešenie“)

3. Interné riešenie v škole

– konzultovať postup s triednym učiteľom

– informovať školského psychológa alebo výchovného poradcu
– zapojiť koordinátora prevencie, ak je potrebné
– konzultovať postup s  vedením školy, Školským podporným tímom

4. Externá odborná pomoc

– kontaktovať CPaP (Centrum poradenstva a prevencie)
– odporučiť rodičom konzultáciu s  pedopsychiatrom alebo psychológom

5. Komunikácia s rodičmi

– informovať ich s citom, vysvetliť, že ide o pomoc, nie o trest
– poskytnúť im kontakty na odborníkov

6. Krízová situácia

– ak žiak hovorí o sebapoškodzovaní alebo samovražde → neodkladne volať 155 alebo krízovú linku
– zabezpečiť, aby žiak nezostal sám kým nepríde odborná pomoc

Zásady pre učiteľa

– nebagatelizovať problém („to prejde“, „to je puberta“)
– nepreberať úlohu psychológa či terapeuta
– chrániť dôstojnosť žiačka a zachovať diskrétnosť
– vždy uprednostniť bezpečie žiačka

Postup školy pri nespolupráci rodiča:

Ak rodič nespolupracuje pri riešení psychických problémov žiaka, škola má naďalej povinnosť konať v jeho prospech. Možnosti postupu:

1. Opakovaná komunikácia

– pokúsiť sa kontaktovať rodiča viacerými spôsobmi (osobné stretnutie, telefonát, písomná výzva)
– zdôrazniť, že ide o zdravie a bezpečie žiaka, nie o kritiku rodiča

2. Interné kroky v škole

–  výchovného poradcu, školského psychológa / Školský podporný tím/, vedenie školy
– viesť písomnú dokumentáciu o všetkých rozhovoroch a krokoch školy

3. Odborné inštitúcie

– obrátiť sa na CPaP (Centru poradenstva a prevencie)
– konzultovať s ÚPSVaR (oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately), ak nespolupráca rodičov ohrozuje dieťa

4. Vážne ohrozenie zdravia alebo života

– ak je žiak v akútnom ohrození (sebapoškodzovanie, samovražedné úvahy, násilie v rodine), škola je povinná bezodkladne kontaktovať krízové linky, zdravotnícke zariadenie 155, sociálnu kuratelu alebo políciu (158)

5. Povinnosť školy

– škola má oznamovaciu povinnosť: ak je ohrozený život alebo zdravý vývin dieťaťa, musí informovať orgány sociálnoprávnej ochrany detí alebo políciu / môže aj anonymne/

Postup pri plnoletom žiakovi

– Plnoletý žiak rozhoduje sám o svojej zdravotnej starostlivosti a súhlase s odbornou pomocou.
– Škola ho informuje o možnostiach pomoci a odporučí mu dostupné služby.
– Rodičia sa kontaktujú iba s výslovným súhlasom plnoletého žiaka.
– Škola rešpektuje práva plnoletého žiaka na ochranu osobných údajov a súkromia.

V prípade ohrozenia zdravia a bezpečnosti kontaktovať linku 155,158

V Liptovskom Mikuláši 26.9.2025                    

PhDr. Jana Debnárová

Koordinátor prevencie kriminality a SPJ